Zvuk s vysokým rozlíšením, ktorý má obvykle kvalitu 96 kHz/24-bit alebo vyššiu, je vytvorený digitálnym vzorkovaním originálneho analógového zvukového zdroja. Počet vykonaných vzorkovaní (v jednosekundových intervaloch) sa nazýva vzorkovacia frekvencia, ktorá je vyjadrená v hertzoch alebo „Hz“. Digitalizácia predstavuje zvukový proces, pri ktorom je vzorkovaný signál prekonvertovaný (alebo kvantifikovaný) do binárnych číslic, ktoré pozostávajú z 1 a 0, a sú vyjadrené ako „bity“. Čím vyšší je počet bitov, tým bližšie je vzorka k originálnemu zdroju. Disky CD sú štandardizované na 44,1 kHz/16-bit, pre zvuk s vysokým rozlíšením však neexistuje žiadny jednotný štandard.

Alternatívnym spôsobom digitalizácie analógového zdroja je spôsob nazývaný DSD (Direct Stream Digital), ktorý zachytáva zvukové informácie ako sekvenciu jednotlivých hodnôt bitov s extrémne vysokou vzorkovacou rýchlosťou 2,8 MHz alebo 5,6 MHz. To predstavuje približne 64 alebo 128-násobne vyššiu rýchlosť vzorkovania ako má disk CD, a nazýva sa DSD 2,8 MHz alebo DSD 5,6 MHz. Pre niektorých technikov to predstavuje najvyššiu úroveň, pri ktorej sa vzorka digitálneho súboru môže priblížiť analógovému zdroju.